Seznam rubrik
  Partnerské servery

PhotoRevue.com
naše ikonka

asociacefotografu.com

  Představujeme
  Výměna odkazů
  Nejčtenější články
  Tiráž

PhotoRevue.com vydává Institut tvůrčí fotografie Slezské univerzity v Opavě, vychází od 23. 06. 2002, ISSN 1214-2913
Redakce Vladimír Birgus, spolupráce Petr Vilgus a Tomáš Pospěch, webmaster David Macháč phpRS.

PHOS – na ceste za rozhodujúcim okamihom




 

 andrej lojan nevsedna vsednost

 Občianske združenie PHOS (Photography of Society – Fotografia očami spoločnosti) vzniklo na základe myšlienky štyroch fotografov (Michala Fuliera, Andreja Lojana, Laca Maďara, Matúša Zajaca) a teoretika umenia (Mgr. Mariána Paukova, PhD.) s cieľom zviditeľnenia dokumentárnej fotografie nesúcej humánne posolstvo o človeku i vyjadrujúcej názor na sociálne otázky spoločnosti. V rámci združenia pomáha túto ideu ďalej rozvíjať aj absolventka Európskych kultúrnych štúdií (Ivana Pástorová). Svojou tvorbou búrajú pomyselné hranice spoločenskej obmedzenosti – náboženskej, politickej či ideologickej a tým sa rovnako dotýkajú každej ľudskej bytosti.
Zmyslom výpovednej hodnoty tvorby fotografov tohto združenia v podobe dokumentárnych fotografií je spustenie procesu asociácie predstáv a pocitov, ktorých výsledkom je krása výrazu, nie pôsobenie na prvotné vnímanie vyusťujúce iba do formálnej krásy. Pretože aj umenie disponuje mnohorakosťou tvárí a podôb, ale stále sa jedná o výraz života.
Svojou prácou sa títo fotografi snažia hľadať vnútornú podstatu života, pojednávať o veciach, ktoré sa nachádzajú za vonkajším obrazom sveta, vyjadrovať myšlienky i pocity človeka pri rozhodnom komponovaní foriem. A to všetko v duchu bressonovskej tradície rozhodujúceho okamihu – v zlomku sekundy rozihrať rozrozprávanie ľudského príbehu, kedy v jedinom momente sa zastavia prvky pohybu v obraze prítomnosti, ktorý v sebe prepája aj skúsenosť z minulosti s očakávaním v budúcnosti. Podľa Bressona ide o odhalenie hodnoty – podstaty udalosti – skutočnosti v jednotnej súhre s vyjadrovacími prostriedkami, ktoré splynú v dokonalosť výrazu momentu.
V ich prípade však nejde o krok dozadu za úlomkami napodobňovania tejto tradície, ale vždy o smerovanie vpred pri rozhodnom tvorivom vnímaní, pociťovaní, pozorovaní a hľadaní nových foriem, námetov, príbehov nesúcich humánne posolstvo o človeku, o jeho myšlienkovom i pocitovom svete. Každý z týchto autorov vyniká v jemu osobitnom spôsobe vyjadrovania, spája ich však niť dotýkania sa aj spoločných tém ako napríklad tradícia viery v rôznych podobách, uhloch pohľadu, ale i zobrazovanie kontrastov veľkomiest, protikladov sveta vonkajšieho a vnútorného, ktorý je v nás. Títo fotografi sa nesnažia spoločenské normy ničiť, iba ukazujú nový pohľad na skutočnosti, v spleti príbehov ľudských osudov strhávajú závoj, ktorý bráni uvedomovať si to, čo nie je možné vidieť priamo.

(Ivana Pástorová, hovorca združenia PHOS)
Manifest občianskeho združenia PHOS:

Fotografia rozhodného umenia
1. Vnímame vnútro pod viditeľným povrchom.
Reflektujeme Adornovu a Horkheimerovu výpoveď, že „medzi vnútrom a vonkajškom je priepasť, ktorú musí subjekt premostiť na vlastné nebezpečenstvo”. V mori oslepujúceho používania pseudofarebnosti rehabilitujeme intenzitu čiernobielej a emocionalitu farebnej fotografie.
2. Znamená to: chceme vidieť veci v duchu Le Moment Décisif. Svojou tvorbou by sme chceli vzdať hold Henri Cartierovi - Bressonovi a ďalším zakladateľom princípu rozhodného umenia.
3. Aj príklon k estetike Magnum je pre nás len momentom v procese – robiť veci Rozhodne. Rozhodne. Rozhodne.
4. Najmä nám ide o nekonečnosť krajiny ľudských tvári a tváre ľudských krajín – o ich MAGMU.
5. Ide nám o ľudskú emocionalitu v humánnom duchu.
6. Základom našej práce je dôsledné a rozhodné pociťovanie. Vnímanie. Pozorovanie.
7. Vo fotografii je všetko dôsledkom vedomých alebo nevedomých rozhodnutí.
8. Nechceme preklínať tmu, ale zažíhať svetlo, a to v priamom fotografickom a v umeleckom, ale aj v prenesenom zmysle slova. Nejde nám o postoj „proti” niečomu, ale vždy za niečo.
9. Naša priezračnosť oslovuje a povzbudzuje priezračnosť v ľuďoch.
10. Nedopísanosť desiateho bodu je našou formou otvorenosti pre spoluprácu s inými druhmi klasického aj neklasického umenia.

(Mgr. Marián Paukov, PhD., teoretik združenia PHOS)
 










 

 

 andrej lojan nevsedna vsednost
 andrej lojan viera
 jeruzalem matus zajac 2010
 laco madar artritida 2010
 laco madar gumovka 2008
 laco madar kuba
 laco madar london
 laco madar london
 matus zajac banska bystrica 2009
 matus zajac cina 2009
 matus zajac india 2010
 matus zajac rumunsko
 matus zajac venezuela
 michal fulier bratislava 2006
 michal fulier indonezia 2009
 michal fulier londyn 2007
 michal fulier pariz 2010
 michal fulier rim 2008
 michal fulier sol 2009
 michal fulier uganda 2007

Eseje fotografov – O kráse všedých dní

Svoje eseje fotografi zobrazujú ako príbehy, ktoré v sebe spájajú hodnotovú orientáciu autora v určitom priestore skutočnosti s estetickým cítením, čoho výsledkom je aj účinok, výraz, emócia. Práve v mysli vnímateľa ide o emóciu v snahe porozumieť zobrazovanému a pátrať po obsahu, vnútornej povahe vecí i človeka, uvedomiť si sám seba a svoje postavenie v tomto svete na ceste za krásou všedních dní.
Michal Fulier vo svojej eseji fotografií s názvom City Confrontations – West, ktorá je v porovnaní s esejou City Confrontations – East Matúša Zajaca, hľadá človeka v ryhách kamenných múrov, ktoré vypínajú sa majestátne k nebu. Svetelné rozihranie melódie využíva na zvýraznenie vybraných elementov, paradoxov stojacich proti sebe a zároveň vedľa seba. Dotýka sa aj tém miest Indonézie poznačených absenciou základných materiálnych potrieb, zachytáva ich duchovné bohatstvo, nachádza radosť každodennosti, silu rodinnej vzájomnosti. V eseji fotografií Ugandy, nemocnice Buikwe zobrazuje osudy miestnych ľudí, ktorí sú pri liečení častých chorôb závislí na pomoci v podobe vytrvalej práce lekárov, na prostriedkoch modernej medicíny. Neupravovanou tonalitou svetla zvýrazňuje protiklady, ktoré sú súčasťou každého ich dňa. Lekárska starostlivosť je nevyhnutná a tí lekári a dobrovoľníci to vedia, preto sú tam. Kríž ako symbol vykúpenia u Michala predstavuje ľudskú pokoru, úctu i bežnú súčasť života kresťanského spoločenstva predávanú z generácie na generáciu. Fotografická esej Oslava vykresľuje dva svety - Cannes a Paray le Monial - a jedno slovo - človek, priestor i medzipriestor, zážitok, pohyb, rytmus, kompozícia aj tvar v tých najrôznejších podobách.
Andrej Lojan, ktorý je sám duchovným, vo svojich esejách predostiera silu viery v tých najrozmanitejších uhloch pohľadu. Na základe jeho fotografií môžeme nielen poznávať, ale aj hlboko prežívať. Na svojich fotografiách v eseji Uncommon commonness (Nevšedná všednosť) v osobnej výpovedi vytrháva prosté chvíle z dní nasledovníkov Krista, aby poprel domnelú myšlienku o veľkoleposti ich tela, pretože všetci sme si rovní pred očami nášho Pána. Tiež sú to ľudia, ktorí potrebujú chvíľku samoty, ale i pocit priateľstva, úsmevu. Predsa každé svetlo vrhá aj svoj tieň, vždy s inou intenzitou, mierou, silou. Jeden je lovec a druhý lovený. Sluha a pán, ktorí striedavo menia svoje roly.
Laco Maďar v eseji fotografií ženy trpiacou reumatoidnou artritídou v stereotype dňa nachádza okamihy vykresľujúce rozpoloženie stavu duše, mysle a tela človeka. Jeho eseje dvoch protichodných krajín odkrývajú túžby, nádeje, ale i sklamania človečenských sŕdc. Londýn - Brighton, mesto brázdené uličkami, ktoré sú vykráčané tými najpestrofarebnejšími stopami ľudí. Ošumelosť zákutí na Cube sa rozplýva v temperamente, v rytmickom tlkote vyjadrujúcom neskonalú chuť žiť, tancovať, spievať. Oslavovať krásu chvíle. Jedno je isté. Všetky vzdialenosti, všetky cesty, strasti, slasti a sklamania sa stretávajú niekde v strede a trošku vľavo.
Matúš Zajac vo svojich esejách prepája osudy ľudí rôznorodých kultúr i národov, tým prehlbuje naše doterajšie citové poznávanie rozplývajúce sa v hlbokých emóciách. Berlín – križovatka ciest imigrantov, ktorí sa v rýchlosti behu života snažia vyrovnať so zachovaním vlastnej identity vo svetlách veľkomesta. Žlté tóny farebnosti fotografií naznačujú určitý pocit vylúčenia z masy. Zachovanie si pravej tváre občas odsunie človeka na okraj spoločnosti.
Vo svojej eseji fotografií zobrazujúcich prostý život slovenskej menšiny v Rumunsku objavuje emóciu šťastia ľudí na pokraji materiálneho prežitia, úpadku. Slnko je ich svetlom, drevo teplom, pole chlebom. Jedinečnosť v obyčajnosti. Konfrontácia miest Východu (so Západom v eseji Michala Fuliera) je Matúšom interpretovaná pomocou farebných fotografií, čím ponúka priestor pre mnohoznačnosť predstáv, kde jednotlivé symboly farieb si prepožičiavajú význam. Červená farba rázne asociuje spojenie týchto miest s komunistickou ideológiou, no zároveň symbolizuje silu, boj. V kontraste farba modrá, ktorá odvádza pohľad do diaľok. Modernizovanie na úkor stiesnenia ľudskosti. V jeho ďalších esejách objavujeme neustále hľadanie podstaty zmyslu života na križovatke ľudských sŕdc. Význam slova bázeň i starej kresťanskej tradície na prahu moderného sveta sa snaží zachytiť v jej ponímaní gréckokatolíckou cirkvou na Slovensku. V eseji fotografií podstaty vzťahu medzi pápežom a obyčajným človekom sa snaží zobraziť pomyselnú priepasť, ktorá je tu neustále prítomná. Fotografie Rómov z osád vyslovujú pocit vnútornej empatie s touto komunitou, s ich osudmi, strasťami, ale i radosťami vyvierajúcimi z ich najhlbšieho vnútra. Fotografická esej z príprav odhalenia pamätej sochy Svätopluka zobrazuje v žiari svetiel zdanlivý symbol politicky vnímaného skvostu umenia. V eseji Farmári autor cez prieniky pokojného prístupu zachytáva pre bežného cestovateľa nepovšimnuté momenty na prvý pohľad neatraktívnych končín Venezuely s citlivým pohľadom do vnútra emocionality i mysle farmárov.
Čiernobiele, ale i farebné dokumentárne fotografie v esejách týchto štyroch fotografov sú interpretáciami zdanlivej skutočnosti predmetného sveta rozplývajúcej sa vo vnútornej hĺbke intenzívnych emócií, vzťahov, ktoré podmieňujú ich ďalšie interpretovanie u vnímateľa. Tým vytvárajú možnosť dialógu, ktorý nadobúda svoj zmysel, pretože je schopný formovania osobnosti pri zušľachťovaní charakteru človeku, rozvíjaní schopnosti cítenia a potreby vciťovania sa, rozvíjania tvorivosti a obrazotvornosti. Pretože to je cestou k vytváraniu i porozumeniu rozhodného umenia, ktorého cieľom je postihnúť vnútornú podstatu skutočnosti. Viac na: http://www.phosphotos.sk/stories/
Nosnou myšlienkou spoločných projektov členov združenia PHOS sú sociálne i umelecké témy týkajúce sa spoločnosti, medzikultúrny dialóg, interdisciplinárne kultúrne prieniky, zvyšovanie spoločenského povedomia a umeleckých horizontov.

V súčasnej dobe intenzívne pracujú na rozsiahlych spoločných dokumentárnych celkoch:
Projekt „SLOVENSKO“ – Nedotknuté Metamorfózy Súčasnosti, ktorý je rozsiahlym dokumentom umeleckej reflexie štyroch fotografov. Projekt zaznamenáva typologický prierez súčasného Slovenska s prvkami kultúrnych presahov na základe skúmania javov a charakteristických znakov. Ide o sociálne zmapovanie premien prostredia, o výrazové črty jednotlivých oblastí a ľudí spôsobom doposiaľ nezachyteným.

Projekt „Stratená rovnováha“ - fotografická esej Michala Fuliera a Laca Maďara zachytáva drvivý dopad živelnej katastrofy na život obyvateľov Nižnej Myšle, kde nešťastie v podobe zosuvov pôdy si vybralo svoju krutú daň, zasiahlo srdcia ľudí a pojem tepla domova zrazu zmenil svoj význam.

Projekt „HOPE (HOmeless PEople)“, kde citlivým fotografickým dokumentom štyroch fotografov s umeleckými tendenciami a prienikmi je zaznamenávaná činnosť Nocľahárne sv. Vincenta de Paul i Útulok sv. Lujzy de Marillac v Bratislave za účelom zobrazenia celého spektra pocitov ľudí bez domova, o vzťah ich vnútorného sveta s tým vonkajším, ako aj o zdokumentovanie aktívnej pomoci zamestnancov nocľahárne a podporovateľov útulku.

Projekt "Kontrontácie miest" Východu a Západu Matúša Zajaca a Michala Fuliera, ktorý zachytáva paradoxy stojace vedľa seba. Rozkvet a chudoba, modernizácia a tradícia. Projekt bude tento rok vystavený na 4. Európskom Mesiaci Fotografie v Berlíne od 04.11. – 29.11. 2010.
Viac na: http://www.phosphotos.sk/projects/
Občianske združenie PHOS má za cieľ vytvárať aj otvorený dialóg s ostatnými fotografmi a umelcami za účelom vzájomného obohacovania, usúvzťažovania, prijímania nových podnetov a impulzov.

(Ivana Pástorová, hovorca združenia PHOS)

Fotografické kvarteto

Rozhodné fotografické kvarteto s jedným teoretikom uprostred, chápe svoju činnosť aj v predloženom katalógu - rozpriestranenú na všetky svetové strany: podať minisvedectvo „o veľkom svete‟. Mnohoraká energia skupiny, výdatne živená vlastnou teoretickou sebareflexiou, by chcela napĺňať ducha v im vytýčenom dokumente „Fotografia rozhodného umenia‟. Na jednej strane - každý zo skupiny akoby pociťoval „kvartálnosť pohľadu‟ ostatných štyroch. Dielo sa dokončuje až „kvartálnym pohľadom‟ a tiež možným pohľadom – Argovych 100 očí - budúcich vnímateľov. To ich núti nielen k pluralite vo fotografickom dokumente - vnútornej zložitosti a pohyblivosti. Na druhej strane táto zrážka a spleť jednotlivých fotografických štýlov v konečnom dôsledku vedie k jednotnému rázu, spoločnej tonalite celej skupiny. Napriek rôznym stupňom výtvarnej konštruktívnosti u každého autora, aj vďaka akoby zmnoženej vnútornej jednote - to všetko ma cieľ rozhodnosť v identifikácii námetov. Odhalenie je takto nadradené výtvarnosti a akejkoľvek skrytej konceptualite.

(Mgr. Marián Paukov, PhD., teoretik združenia PHOS)


Oficiálna stránka občianskeho združenia PHOS: www.phosphotos.sk
 


| Autor: * redakce * | Vydáno dne 20. 09. 2010 | 2130 přečtení |
| Počet komentářů: 573 | Přidat komentář |
| Informační e-mail | Vytisknout článek |