Seznam rubrik
  Partnerské servery

PhotoRevue.com
naše ikonka

asociacefotografu.com

  Představujeme
  Výměna odkazů
  Nejčtenější články
  Tiráž

PhotoRevue.com vydává Institut tvůrčí fotografie Slezské univerzity v Opavě, vychází od 23. 06. 2002, ISSN 1214-2913
Redakce Vladimír Birgus, spolupráce Petr Vilgus a Tomáš Pospěch, webmaster David Macháč phpRS.

Aká je Nová slovenská fotografia?

Na sklonku roku 2008 bola verejnosti predstavená publikácia Nová slovenská fotografia autorov Václava Maceka a Lucie L. Fišerovej (vyd. Fotofo a Stredoeurópsky dom fotografie, 2008, 104 strán ). Viac ako publikácia mapujúca komplexnejším a obšírenejším spôsobom smerovanie slovenskej fotografie od roku 2000 je to skôr katalóg, ktorý dopĺňa výstavný projekt s rovnakým názvom (prvá výstava sa konala v rámci maďarského Mesiaca fotografie vo Vam design centre v Budapešti,  na rok 2009 je naplánovaných niekoľko repríz).
Úvod katalógu tvorí štúdia sumarizujúca situáciu na slovenskej fotografickej scéne po roku 2000. Poskytuje prierez od vymenovania dôležitých výstav (Slovenská fotografia 1925 – 2000, Česká a slovenská fotografia 80. a 90. rokov, Súčasná slovenská fotografia, Mladá slovenská fotografia), cez významné počiny na poli dokumentárnej fotografie (kľúčové bolo najmä založenie združenia Slovenská dokumentárna fotografia a nasledovné snahy v grantových programoch – grant Inštitútu pre verejné otázky a grant reklamnej agentúry Vaculík advertising), ktoré výrazne zvýšili renomé slovenského dokumentu najmä v zahraničí. Bez povšimnutia neostávajú ani výrazné úspechy slovenských dokumentaristov – Andrej Bán sa dostal medzi uchádzačov o členstvo v agentúre Magnum, Martin Kollár a Lucia Nimcová zbierali jednu zahraničnú cenu za druhou.
 



Autori tu upozorňujú aj na negatívny vývoj na súčasnej fotografickej scéne, ku ktorému patrí pokles počtu vydávaných periodík s fotografickou tematikou. Mesačníky Fototip a Watt Foto-Video prestali vychádzať a IMAGO, kvalitný odborný stredoeurópsky magazín, svoju činnosť kvôli zníženiu štátnej podpory dočasne pozastavil. Slabou náhradou sú dva nové tituly – Photoport a Fotonoviny, ktoré sú však iba  občasníkmi.
Pozitívny vývoj vidia autori štúdie v zlepšovaní podmienok štúdia fotografie – ku katedre fotografie na VŠVU pribudli katedry na Akadémii v Banskej Bystrici a na Technickej univerzite v Košiciach. Okrem univerzít je na Slovensku aj sedem stredných škôl, na ktorých prebieha fotografická príprava.
Súčasťou štúdie je i zamyslenie sa nad možnosťami prezentácie fotografie. Momentálne na Slovensku existujú štyri špecializované fotografické galérie - Photoport a Stredoeurópsky dom fotografie v Bratislave, Dom fotografie v Liptovskom Mikuláši a Galéria Nova v Košiciach. Bežným javom je už aj začleňovanie fotografických výstav do programov výstavných inštitúcií vo väčšine miest. Pribúdajú aj alternatívne možnosti vystavovania (parky a iné verejné miesta, dopravné prostriedky, festivaly atď.)
Príznačný znak posledných rokov vo vývoji fotografického média vidia autori aj v  zmene jeho vzťahu k ostatnému vizuálnemu umeniu, proces začleňovania fotografie ako rovnocennej súčasti súčasného umenia považujú za ukončený aj v našich zemepisných šírkach. Dokumentuje to napríklad premiestnenie fotografickej zbierky v SNG z oddelenia užitých umení do oddelenia súčasného umenia, stále častejšia prítomnosť fotografických diel na aukciách moderného a súčasného umenia, či získanie Ceny Oskara Čepana fotografkou Luciou Nimcovou v roku 2007 a umiestnenie Filipa Jurkoviča vo finále v tom istom roku.

Aká je teda súčasná fotografia a kto ju tvorí?
Do užšieho výberu sa dostalo 15 autorov: už etablovaní umelci i čerství absolventi, „čistokrvní“ dokumentárni fotografi (Lucia Nimcová, Martin Kollár, Viktor Szemzö, Anrej Balco) i vizuálni umelci používajúci fotografiu ako jedno z mnohých dostupných médií (Radovan Čerevka, The Dudas Brothers, Marek Kvetan). Od každého autora je predstavený jeden cyklus, prezentovaný na výstave. Jednotlivé cykly vznikali v rozmedzí rokov 2000 – 2008. 
Prierez súčasnou tvorbou je skutočne rozmanitý, zastúpená je technika klasickej čiernobielej analógovej fotografie (Jana Ilková) i manipulovanej fotografie (Viktor Szemzö, Radovan Čerevka, Pavel Maria Smejkal, Petra Cepková, Petra Bošanská, Marek Kvetan), zo žánrov jemne inscenovaný a tzv. subjektívny dokument (Martin Kollár, Andrej Balco, Juraj Chlpík, Lucia Nimcová ), portrétna fotografia (Šymon Kliman, Radovan Čerevka ), parafrázy aktu (Jana Ilková, Petra Cepková), denníkové záznamy (Dalibor Krupka), fotografie ako záznam súkromnej performancie, či body artu (Filip Jurkovič), krajinárske záznamy (Petra Bošanská).
Vyhraňovať tento výber tematicky by bolo neadekvátne, zaujímavé je však povšimnúť si smerovanie jednotlivých autorov.
Mapovanie reality a bezprostredných spoločenských pomerov súčasnosti je prítomné najmä v cykloch autorov pracujúcich s dokumentárnou fotografiou. Martin Kollár zachytáva zvláštny mikrosvet Európskeho parlamentu (cyklus Európsky parlament, 2008), Andrej Balco sa v Rio de Janeiro zoznamuje s, pre nás zvláštnym, svetom sluhov a ich pánov (cyklus Domésticas, 2007), Lucia Nimcová oprašuje fotografické archívy a konfrontuje ich so súčasným stavom spoločnosti (cyklus Unofficial, 2007), Viktora Szemzö (cyklus Petržalka, 2004 - 2005) rovnako ako Juraja Chlpíka (cyklus Identity Petržalky, 2006) zaujíma jeho bezprostredné okolie a tak obaja skúmajú fenomén s názvom Petržalka .
Spoločenské témy s evidentnejším presahom do politickej roviny a ich komentovanie nájdeme v diele Radovana Čerevku i The Dudas Brothers. Kým prvý menovaný skúma vzťahy moci, propagandy a násilia (cyklus Čo je doma, to sa počíta, 2006), bratia Dudášovci sa kriticky zameriavajú na inštitucionálny svet súčasného umenia a v ňom ukotveného umelca i kurátora (cyklus Covers, 2006 - 2007). Špecifickým v súčasnej slovenskej fotografii je súbor Pavla Mariu Smejkala, ktorým sa svojským spôsobom vyrovnáva s témou holocaustu (cyklus Stars, 2007).
Príznačnou témou v slovenskej fotografii už od raných deväťdesiatych rokov ostáva téma tela, telesnosti, identity a genderu. Vo výbere Nová slovenská fotografia túto tému zastupuje Petra Cepková fotografiami nahých ľudí, ktorým odstránila pohlavné orgány (cyklus Analgetikon, 2006). S telom – svojim vlastným a jeho možnosťami – pracuje aj Filip Jurkovič, ktorý sa ako nahý výkričník objavuje v rôznych exteriéroch a hraničných situáciách (cyklus bez názvu, 2007). Krehké vzťahy medzi ženami (nie nevyhnutne sexuálne) evokujú polonahé telá na snímkach Jany Ilkovej, ktorá sa klasickou čiernobielou fotografiou na strednom formáte tak trochu vymyká smerovaniu ostatných 14 autorov. Prináša tak do výberu ušľachtilosť pôvodnej fotografickej formy a upozorňuje na stálu prítomnosť fajnšmekerského poňatia fotografického remesla (cyklus Yvonne a Naemi, 2005).
 
Výber Václava Maceka a Lucie L. Fišerovej predstavuje ucelený obraz súčasnej slovenskej fotografie s dôrazom na čo najrozmanitejšie využitie fotografického média na poli súčasného vizuálneho umenia.
Vydanie publikácie – katalógu k výstave Nová slovenská fotografia je dôležitou pridanou hodnotou, ktorá môže  aj v budúcnosti slúžiť ako zdroj a inšpiračný materiál všetkým možným záujemcom (študentom, zahraničným kurátorom a pod.) o dianie na súčasnej scéne. Každá takáto aktivita totiž dokáže posunúť súčasnú slovenskú fotografiu ďalej za hranice nášho malého rybníka.

Anna Maximová

Pozn.: Text je prevzatý z časopisu Vlna 16/2008


 


| Autor: * redakce * | Vydáno dne 06. 01. 2009 | 6102 přečtení |
| Počet komentářů: 736 | Přidat komentář |
| Informační e-mail | Vytisknout článek |